Koncom 18. storočia bol v Turčianskom Sv. Martine na malom návrší, ktoré obteká potok Medokýš, vybudovaný nový obecný cintorín. Ako „národný“ sa začal profilovať až koncom 19. storočia, keď na ňom postupne pribúdali hroby osobností, ktoré v Martine aj po zatvorení Matice slovenskej naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia. Boli to ľudia, ktorí výrazne prispeli k udržaniu slovenského národného života aj v období mimoriadne nepriaznivom pre malé národy v Uhorsku.

Oficiálne pomenovanie Národný cintorín však pochádza až z roku 1967, keď bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sa na Národnom cintoríne, ktorý spravuje mesto Martin v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou, nachádza viac ako 3 500 hrobových miest, z toho okolo 400 patrí významným osobnostiam slovenského kultúrneho a spoločenského života. Slovenská národná knižnica má v správe 43 náhrobníkov a zabezpečuje lektorované prehliadky Národného cintorína.